Ropná havária na Dunaji, na ktorej odstraňovaní sa podieľal aj obojživelný Truxor.
(Pôvodný článok tu: https://www.vezess.hu/magazin/2020/12/18/olajkatasztrofa-a-dunan-megneztuk-mivel-es-hogyan-mentenek/ )
Pred niekoľkými dňami sa v Szigetszentmiklósi dostalo veľké množstvo použitého oleja do dažďového odvodňovacieho kanála ústiaceho do Dunaja. Vodohospodári zachraňujú, čo sa dá, s využitím množstva rôznych prostriedkov a veľkého počtu ľudí – okrem iného aj pásových „monštier“, ktoré sú schopné pracovať na vode, v blate aj na súši.
Truxor DM5045
Švédsky Truxor DM5045 je špeciálny stroj určený predovšetkým na údržbu jazier, no keďže sa bezpečne pohybuje po vode, v trstine, v močiaroch, na ľade a prakticky kdekoľvek, aj na túto úlohu sa javí ako ideálne riešenie. A to až natoľko, že vodohospodári sem okamžite nasadili hneď tri kusy. V prvej fáze zásahu a odstraňovania škôd tieto pásové stroje vyrezali v trstine kanál okolo znečisteného územia, do ktorého následne umiestnili nafukovaciu plávajúcu ponornú bariéru, čím ohraničili pomaly sa rozširujúcu ropnú škvrnu.
Následne na ploche približne 2–3000 štvorcových metrov vyrezali znečistené trstiny a v čase našej návštevy už pásové obojživelné stroje odstraňovali olejovitý kal a zvyšky trstiny. Súbežne sa budovala dočasná prístupová cesta pre väčšie bagre. Práce je tu ešte viac než dosť – miestami sa na území nachádza až 20-centimetrová vrstva hustého, čierneho oleja so zápachom dielne. Potrvá týždne, kým sa všetko odstráni, a roky, kým sa okolie – ktoré je mimochodom územím Natura 2000 a zároveň tzv. ex lege chráneným územím (takto sa označujú prírodné lokality vyhlásené za chránené zákonom, ako sú pramene, mokrade, slané jazerá, hradiská, mohylové kopce „kunhalmy“ a jaskyne) – vráti do stavu pred znečistením.
Vodohospodári prešli na používanie modelu Truxor DM5045 približne pred piatimi rokmi; predtým používali ťažkopádne stroje s lodnou skrutkou na podobné úlohy údržby vodných plôch. S tými bolo oveľa viac problémov – lodná skrutka sa často zasekávala v plytkej vode, v trstine sa s nimi vôbec nedalo postupovať a ich spúšťanie na vodu si vyžadovalo prácu viacerých ľudí.
Truxor v akcii, vybavený rôznorodým príslušenstvom – priznaj sa, aj tebe by sa jeden zišiel. Samozrejme, ideálne spolu s päťhektárovým jazerom. 😄
Na rozdiel od toho Truxor dokáže z prívesu zložiť a obsluhovať aj jeden človek, potom sa „po vlastných“ presunie až k vode alebo pokojne aj do močaristého trstinového porastu. Vozidlo pozostáva z hliníkových trupov upevnených na pozinkovanom oceľovom ráme; sú mierne prehnuté, banánového tvaru. Na spodku uzavretých trupov sa nachádzajú pásy s gumovými lamelami – presnejšie gumové pásy s textilnou výstužou – ktoré sú na každej strane poháňané reťazovým prevodom a vlastným hydromotorom. Pásy je možné ovládať samostatne a v prípade potreby sa môžu pohybovať aj opačnými smermi, vďaka čomu sa Truxor dokáže otočiť na mieste. Nemá lodnú skrutku; na vode ho poháňajú gumové lamely namontované na pásoch.
Celý stroj s dĺžkou 4,7 metra, šírkou 2,06 m, výškou 2,1 m a hmotnosťou 1400 kilogramov poháňa pomerne malý 1,5-litrový turbodieselový motor Kubota V1505-T s maximálnym výkonom 45 koní. To je úplne postačujúce na pohyb stroja aj na prevádzku rôznych prídavných zariadení. Ponuka príslušenstva je veľmi široká – od rôznych nadstavcov na rezanie trstiny, cez bagrové hlavy, zdvíhacie lyžice, sitá až po kalové čerpadlo; všetko je možné namontovať podľa aktuálnych potrieb. Aby sa dal bezpečne používať aj v citlivých oblastiach, hydraulický systém je možné naplniť aj ekologickým olejom.
Stanovište vodiča, resp. sedadlo, je jednomiestne, s dvoma joystickmi, opierkami na ruky a trochu čudne vyzerajúcou výklopnou plachtou použiteľnou v zlom počasí. Jediným „luxusom“, ktorý tu spríjemňuje prácu, je vyhrievanie sedadla. Riadenie vozidla zabezpečuje ľavý joystick, zatiaľ čo ovládanie rôznych nadstavcov pravý joystick – a práve na ňom sú aj tie najzábavnejšie tlačidlá, ktorými sa posúva stanovište vodiča dopredu a dozadu. Posúvanie ťažiska je počas práce potrebné na to, aby trup zostal vodorovne aj pri zdvíhaní stoviek kilogramov rias, no pomáha aj pri vychádzaní na breh a manévrovaní v náročnom teréne, keď je dodatočná hmotnosť na správnom mieste.
Na otvorenej vode jeho ovládanie veľmi nezvyšuje hladinu adrenalínu – rýchlosť má ďaleko od „smrtiacej“ a aj efektné plieskanie gumových pásov vyzerá skôr trochu smiešne. V riedkom blate a v močiaroch je už pohyb s ním omnoho vzrušujúcejší a práve tam si človek uvedomí, aké užitočné je, že sa dá stanovište vodiča počas jazdy posúvať dopredu a dozadu. Samozrejme, aj pri takej špinavej práci, na akú ich nasadili teraz. Pásy takmer „vyšľahajú“ mazľavú hmotu do peny, vzduchom sa šíri otrasný močiarový zápach, zatiaľ čo stroj ukladá pozbieraný olejovitý kal a zvyšky rastlín do kôp.
Kým Truxory zbierajú znečistený rašelinový porast, postupne prichádzajú sklápače s pieskom a kameňom na vybudovanie dočasnej cesty, aby po pásových obojživelných strojoch mohli nastúpiť výkonnejšie pozemné mechanizmy, ktoré zvyšky z chráneného plávajúceho rašeliniska naberú a ako nebezpečný odpad ich odvezú. To, čo jeden človek zničil za pár minút, sa teraz snažia dať do poriadku stovky ľudí počas týždňov tvrdej práce a za obrovské náklady. A keď s tým skončia oni, ešte bude mať čo robiť aj príroda. Asi niekoľko rokov.
(Pôvodný článok tu: https://www.vezess.hu/magazin/2020/12/18/olajkatasztrofa-a-dunan-megneztuk-mivel-es-hogyan-mentenek/ )