BUSA – pokladač kvapkovej hadice, Dalmand
Minulý rok som sa dostal do jedného projektu zameraného na zavlažovanie, ktorý ma naozaj vážne zaujal. Suchá posledných rokov a moje náhodné stretnutia s témou zavlažovania počas ciest ma prinútili zamyslieť sa. Počul som o tom už predtým, ale nikdy som sa nad tým skutočne nezamýšľal – a pritom to môže byť veľmi dôležité.
Ak by niekto, podobne ako ja, nepoznal tento systém: ide o to, že sa na ornej pôde do hĺbky pod úroveň obrábania (40–50 cm) ukladá kvapková hadica, ktorá tam ostáva približne 10 rokov. Zavlažovanie teda prebieha „zdola“, čo má množstvo výhod.
Vieme, že 10 mm dažďa nie je žiadny dážď – pretože pri 40 stupňoch druhý deň sa všetko vyparí. A ak nie, rastlina aj tak toľko vody vyparí. Čiže pri povrchovom zavlažovaní treba minimálne 40 mm vody, aby v pôde vôbec niečo zostalo. Naopak, keď je kvapková hadica uložená hlboko v pôde, aj keď je povrch horúci a suchý, odparovanie je oveľa menšie.
Dobre, ale čo keď voda ešte viac presakuje smerom nadol – veď gravitácia a podobne? To už nebude voda pre rastlinu, nie? Nie. Písal som článok o tzv. parnom tlaku, čo znamená, že teplejšie a suchšie prostredie „ťahá“ vlhkosť k sebe. Vďaka tomu sa voda z kvapkovej hadice pohybuje dvakrát rýchlejšie smerom nahor než nadol.
